Video: Zimný slnovrat 2020 - U Slovanov je známy ako Kračún
Na Slovensku je najkratším dňom roka 21. december. Symbolické znovuzrodenie Slnka si ľudia uctievali už odpradávna.
Zimný slnovrat je astronomický termín pre okamih, keď sa Slnko na oblohe najviac vzdiali od svetového rovníka smerom na juh. Stred slnečného kotúča sa vtedy nachádza nad obratníkom Kozorožca, Slnko dosahuje na pravé poludnie na južnej pologuli najväčšiu výšku nad obzorom a začína sa symbolicky vracať späť k obratníku Raka. Zimný slnovrat, teda aj najkratší deň roka, nastane tento rok v pondelok 21. decembra. Presne o 11.02 h stredoeurópskeho času (SEČ) sa začne astronomická zima.
Slnovrat je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima, na južnej pologuli leto. Práve v tomto období sa naša planéta na svojej ročnej púti priblíži k Slnku najviac a v tejto polohe zostane približne dva týždne.
Deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratší deň v roku (čím severnejšie, tým kratší čas slnečného svitu), na južnej pologuli zas najdlhší deň (čím južnejšie, tým dlhší čas slnečného svitu).
Nerovnomernosť pozorovali aj naši predkovia a zodpovedá jej príslovie: "Lucia z noci upíja, ale dňu nepridá."
Slnečný boh či Krak?
V týchto dňoch vládne na severnej pologuli zima. Deň zimného slnovratu je pre túto časť planéty predzvesťou toho, že sila Slnka sa opäť začína navracať a dni sa začnú predlžovať.
U Keltov je známy ako Alban Arthuan, čo v preklade znamená "sviatok Artuša". Legenda totiž vraví, že práve vo sviatok ohňa sa narodil slávny kráľ Artuš. Tento sviatok ohňa oslavovali už starí druidi, ktorí si uctievali najkratší deň v roku.
U Slovanov je známy ako Kračún, čo je pravdepodobne odvodené od slova krátiť (v zmysle skracovania dní). Slovo Kračún je najstaršie domáce slovanské pomenovanie Vianoc. Dodnes sa používa. Maďarský názov Karácsony bol zrejme prebraný od Slovanov, no má byť aj upomienkou na boha Kraka. Takto sme oslavovali Kračúna po minulé roky https://www.codnes.sk/fotoreporty/foto-a-video-bojnicky-kracun-2017-4-rocnik
Slovania považovali zimný slnovrat za magický deň a pripisovali mu osobitý účinok. Podľa pohanských legiend v tento deň porodila bohyňa Zem svojho syna – Slnečného boha, ktorý utešene rastie a zosilnieva. Kresťanský svet si v období zimného slnovratu pripomína narodenie Ježiša Krista.
Symbolické znovuzrodenie Slnka si ľudia uctievali už od pradávna. Deň zimného slnovratu patril k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť nešťastie a choroby od rodiny. Ľudia si na začiatku zimy vysväcovali príbytky a hospodárske budovy, uctievali si zvieratá, privolávali hojnú úrodu a vyháňali z domov zlých duchov. Dievčatá sa venovali ľúbostným čarám, ktoré im mali zabezpečiť dobrý vydaj. K zvykom patrilo uzmierovanie rozhádaných susedov. Zimný slnovrat je najmä oslavou slnka a boha s ním spojeného. K rituálom spojeným so solárnym aspektom zimného slnovratu patrí pálenie ohňov (veľkých alebo aspoň sviečok), ktoré horeli až do svitania a bdelo sa pri nich až do svitania.
Zvláštnosťou tohtoročného zimného slnovratu bude ojedinelý astronomický úkaz – mimoriadna konjunkcia planét Jupiter a Saturn, ktoré sa po západe Slnka okolo 17. hodiny na oblohe priblížia do blízkosti 6 uhlových minút, čo je asi pätina priemeru mesiaca v splne. Hoci sa konjunkcie Jupitera a Saturna opakujú približne raz za 20 rokov, takáto výnimočná nastala naposledy 16. júla 1623 a opäť sa zopakuje 15. marca 2080.
