Odišla z korporátu a založila voňavý biznis – mydlárka Lucia Kaplánová

Toto je rozhovor s Luciou Kaplánovou. Na svoj vek je dosť úspešná. Na svoj úspech až moc normálna. A na svoju normálnosť celkom zaujímavá. Po stretnutí s ňou máte náhle nutkanie niečo podniknúť. Nie spontánny výlet, ale nejaký biznis. Biznis svojho života! Táto mladá žena vás jednoducho inšpiruje. Vrátila sa z Bratislavy späť domov, na hornú Nitru. Opustila dobrú prácu za dobré peniaze v nadnárodnom korporáte a rozhodla sa vyrábať prírodné mydlá pod značkou MusK. Aj o tom, že risk je niekedy naozaj zisk, sa dočítate nižšie. 

Na úvod nám povedzte, ako sa človek vlastne dostane k výrobe mydiel. Nie je to úplne bežné povolanie. 

Už od základnej školy ma bavili prírodovedné predmety. Pokračovalo to aj počas gympla, kde i keď som chodila na matfyz, vždy som inklinovala k chémii. Nakoniec som vyštudovala environmentálnu chémiu v Banskej Bystrici. Po škole som sa rozhodovala, čo ďalej. Mala som dve možnosti: buď doktorandúru alebo ísť pracovať do Bratislavy. Skončila som v hlavnom meste, kde som počas šiestich rokov pracovala pre dva nadnárodné korporáty v oblasti legislatívnej chémie. Síce som robila v odbore, ktorý ma bavil, no na druhej strane, to bola kancelárska práca za počítačom a chýbala mi kreatíva. Dlhodobo som mala kreatívne záľuby, stále sme s bratrancovou manželkou niečo vymýšľali a vyrábali. Raz sme skúsili vyrobiť mydlá, no a skončilo to tak, že sa zo mňa stala mydlárka na plný úväzok.

To ste si len tak povedali, že skúsim vyrobiť mydlo?

Veľa ľudí o mne vedelo, že som kreatívna a rada tvorím. Kamarátka sa išla vydávať a poprosila ma, aby som jej vyrobila darčeky pre svadobných hostí. Navrhla som jej pár vhodných produktov a ona si vybrala mydlá. To bolo prvých sto vyrobených mydielok. Veľmi sa mi to páčilo, na jednej strane tam bola moja milovaná chémia a na druhej kreativita. Začala som ich vyrábať doma a rozdávať rodine a kamarátom. Postupom času to išlo dosť do peňazí, nakoľko všetky použité suroviny sú na prírodnej báze. Boli dve cesty, buď vyrábať v menšom alebo z toho spraviť biznis.

Ako ste povedali, v Bratislave ste mali sľubne rozbehnutú kariéru, prečo ste sa napokon rozhodli vrátiť na hornú Nitru a vyrábať mydlá?

Mydlá som vyrábala dva roky popri práci v Bratislave. Veľmi ma to bavilo a dospelo to do štádia, keď som sa musela rozhodnúť, čo ďalej, pretože sa to už nedalo časovo skĺbiť. Napokon zvíťazili mydlá a návrat domov, čomu určite prispelo i to, že v Prievidzi žije celá moja rodina a mnoho kamarátov. A vyrábať mydlá ma neskutočne bavilo, verila som, že časom sa tým dokážem naozaj uživiť. 

Nebol to risk, odísť zo stálej práce z BA a vrátiť sa sem vyrábať mydlá? 

Určite to bol risk. Pôvodný plán bol, okrem mydiel, pracovať ešte niekde na polovičný úväzok, ale to vydržalo veľmi krátko. Rýchlo som zistila, že keď sa chcem posúvať ďalej a pracovať na nových produktoch, musím sa mydlám venovať naplno. Nemôžem vyrábať mydlá, robiť na nových veciach, vybavovať a baliť objednávky a okrem toho štyri hodiny pracovať pre niekoho iného. To sa naozaj nedá. 

Neodhovárali vás od návratu späť vaši známi a rodina?

Známi nie, im som to odprezentovala ako fakt. Ale keď sme túto tému riešili doma s rodičmi, tak mamina bola skôr skeptická. Predsalen v Bratislave som mala každomesačný príjem, ktorý mi prišiel na účet, z ktorého som žila a platila hypotéku. Ale konečné rozhodnutie bolo na mne a som rada, že som spravila tento krok. Do obchodu je dnes v podstate zapojená celá moja rodina. Bratranec má na starosti e-shop, jeho manželka robí účtovníctvo, spolu tvoríme nové receptúry, chodíme na trhy, budujeme obchodík. Mamka a ocino sú už na dôchodku, pomáhajú so skladaním krabičiek a balením. 

Čo bol najťažší krok pri rozbiehaní vlastného biznisu?

Mnoho ľudí od výroby kozmetiky odradí veľa legislatívy. Treba mať túto problematiku naštudovanú. Priestor vám musí schváliť hygiena a taktiež musíte mať otestované produkty. Aj vstupná investícia nie je nízka, takže ľudia si rozmyslia, či do toho pôjdu. Je to taký kolotoč: mám super produkt, s ktorým som spokojná, no dostať ho ku koncovému zákazníkovi, trvá naozaj veľmi dlho.

Koľko?

V prípade, že máte produkt, musíte si nájsť priestor na jeho výrobu. Niekomu to trvá pol roka a niekto narazí na vhodné miesto po týždni. To vám musí schváliť hygiena. Potom nastáva testovanie produktu, čo trvá minimálne mesiac a pol až dva. Finálna výroba pri mydlách je v priemere päť týždňov. 

Kto testuje kozmetiku?

Akreditované laboratória, ktoré na to majú papiere. Dá sa to riešiť tak, že buď si nájdete niekoho, kto vám celú agendu spracuje alebo si samostatne dáte otestovať všetky produkty. Potom vám vypracujú správu o bezpečnosti kozmetického výrobku a následne produkt musíte registrovať v portáli kozmetických výrobkov.

Čiže každé mydlo, každý produkt, novú receptúru musíte dať najprv kompetentným otestovať,  kým ho ponúknete zákazníkom?

Áno, každú receptúru je potrebné otestovať. 

Stalo sa, že vám aj nejaký produkt neprešiel? 

Zatiaľ nám všetky produkty vždy prešli. 

Proces výroby prírodných mydiel.

Nebolo ťažké aklimatizovať sa na hornej Nitre po návrate z hlavného mesta?

To je zapeklitá otázka. Na začiatku som bola v práci od rána do večera, takže mi bolo jedno, či som v Bratislave alebo v Prievidzi. Ale je pravda, že mi chýba bratislavský život mimo prácu – hocikedy som mohla hocikomu zavolať a ísť hocikam, lebo sa hocičo dialo. Predsalen, žila som tam šesť rokov a mala som vybudovaný okruh priateľov. Na druhej strane, v Prievidzi mám rodinu, s ktorou som veľmi chcela byť. Takže všetko má svoje pre aj proti, no som rada, že som sa takto rozhodla. 

Neuvažovali ste nad tým, že by vám išiel biznis lepšie v Bratislave? Predsa je to väčšie mesto, trh, viac ľudí, peňazí, možností…

Uvažovala som opačne – nájsť si výrobňu v hlavnom meste a zaplatiť ju, je iné, ako nájsť si priestor a zaplatiť ho v Prievidzi. MusK je e-shop, nemáme kamennú predajňu, a tak fungujeme po celom Slovensku. Spolupracujeme s veľkoobchodnými partnermi, aj menšími predajcami, tým pádom vieme produkt dostať k zákazníkom po celej krajine a nie som viazaná na Bratislavu. 

Ste vyštudovaná chemička, no kde ste sa vlastne naučili vyrábať mydlá, asi sa to na výške neučí, boli ste na nejakom kurze? 

Síce mám vyštudovanú chémiu, no pri mydlách som bola viac-menej samouk. Čítala som veľa zahraničnej literatúry, najmä anglickej. Mnoho návodov na mydlové techniky je na internete. V začiatkoch som nebola na žiadnom kurze, na ten som sa dostala až minulý rok. Pražská mydlárka, ktorej tvorba sa mi veľmi páči, organizovala dvojdňový workshop, ktorého som sa zúčastnila.

Môže si mydláreň otvoriť hocikto? Napríklad, naučila by som sa to aj ja, aj keď nie som vyštudovaná chemička?

Určite sa to viete naučiť, ale predávať mydlo zákazníkom podľa našej legislatívy môže len vyštudovaný chemik alebo človek, ktorý má vyštudovaný podobný odbor. Takto je to oficiálne zakotvené v zákonoch. Ja, ako chemik mám na starosti prevádzku a výrobu, ale napríklad podo mnou môže pracovať aj nechemik. 

Krájanie mydiel. 

Hotový produkt.

Poďme k mydlám, teraz je dosť boom okolo prírodných výrobkov, čo to vlastne znamená prírodný výrobok? Z čoho sú vaše mydlá?

To bola tiež jedna z tém, o ktorých sme na kurze hovorili. Mydlo je soľ mastnej kyseliny, vzniká zmiešaním olejového základu – mastnej kyseliny so zásadou, čo je v našom prípade hydroxid sodný. Používame olivový, kokosový, slovenský slnečnicový, ricínový olej, včelí vosk, kakaové maslo. Mydlo, ktoré vyrábame, obsahuje iba esenciálne oleje – látky na prírodnej báze, teda výťažky z rastlín – žiadna syntetika. Používame rôzne bylinky a čisté oleje, ktoré si sami miešame. Nie sú to žiadne pripravené zakonzervované zmesi.

Ako dlho vám trvalo, kým ste prišli na správny pomer surovín, ktoré do mydiel používate? 

Dlho. To je náročný proces. Aj teraz, keď vyrábam novú receptúru, sa mi stane, že výsledok nie je podľa mojich predstáv. Nedávno som vyrobila mydlo, ktoré je super na pokožku, ale napriek tomu, že zrelo dva mesiace, je veľmi mäkké. Aby bolo použiteľné, musí byť tvrdšie, takže skúšam ďalšie receptúry. Niekedy stačí dať o dve percentá niektorej látky menej, či viac a zistíte, že to bude super produkt. 

Ako viete nakombinovať prípravky, aby mydlo v konečnom dôsledku zákazníkovi voňalo?  

Vôňa je veľmi subjektívna vec. Aby mydlá voňali, pridávajú sa do nich esenciálne oleje. Treba vedieť, aké majú vlastnosti. Napríklad citrusové oleje nemajú výdrž a rýchlo vyprchajú, ak ich dáte do mydla samotné, o týždeň vám už nebude voňať. Preto ich treba vždy kombinovať so stálejšími olejmi. Vône najprv skúšam, nedávam ich priamo do mydla, testujem ich po kvapkách. Niekedy sa stane, že si po pár kvapkách poviem: fuj, to je smrad a inokedy vznikne krásna vôňa.

Každé mydlo má odtlačok loga značky MusK - Mydláreň u slečny Kaplánovej. 

Ako dlho trvá, kým vyrobíte jedno mydlo? 

Samotný proces výroby trvá pár minút. Tomu predchádza príprava, ktorá spočíva v zohriatí ingrediencií. Tie potom nalejeme do formičiek. Mydlo následne 24 hodín reaguje –  v podstate vzniká, po tomto čase sa nakrája a zreje približne štyri až šesť týždňov. Pri vrstvených mydlách je výrobný proces dlhší, pretože treba čakať, kým jednotlivé vrstvy vytuhnú. 

Koľko hodín denne venujete výrobe mydiel? 

Tým, že som sama sebe pánom, viem, kedy potrebujem zamakať a kedy si môžem dať trochu voľno. Napríklad v septembri som v práci od rána do večera, pretože sa potrebujeme pripraviť na Vianoce. Ale v podstate vyrábame každý deň. Je to práca na plný úväzok nielen pre mňa, ale aj pre moju kolegyňu, ktorá vyrába mydlá spolu so mnou. 

Máte svoju receptúru patentovanú? Ide o výrobné tajomstvo? 

Receptúru nemáme vyslovene patentovanú. Bežný človek nedokáže zistiť reálny pomer vecí, ktoré do výrobkov dávame. Každý zákazník si vie na etikete prečítať, čo mydlo obsahuje, ale nedokáže zistiť, v akých pomeroch sú zložky zastúpené. Nemyslím si, že recept je potrebné si patentovať, ako to napríklad robí Coca-Cola. 

Produkty sú balené v skle a papierových obaloch, ktoré možno recyklovať.

 

Všimla som si na vašom FB, že propagujete zero waste, je výroba vašich produktov bezodpadová?

Zero waste mi je veľmi blízke. Snažím sa vytvárať čo najmenej odpadu nielen v práci, ale aj v bežnom živote. Pri výrobe mydiel sa nie vždy dá ísť úplne bezodpadovo, ale snažíme sa odpad minimalizovať a ísť vyslovene touto cestou. Máme veľkú výhodu, pretože sme v blízkosti obchodíka, ktorý nám predáva suroviny do vlastných nádob. Okrem toho, nakupujeme vo veľkých baleniach. Sudy alebo kýbliky, v ktorých produkty chodia, používame ďalej na uskladnenie našich surovín. Snažíme sa ísť ekologickou cestou. Nepoužívame jednorazové utierky, prednosť dávame látkovým, ktoré si operieme. Naše produkty balíme do papierových obalov, ktoré sa dajú zrecyklovať alebo skompostovať. Tekuté produkty balíme do skla, ktoré je tiež možné recyklovať.

Okrem mydiel máte v ponuke aj šampóny, v čom je proces výroby odlišný od mydiel?

Šampóny sú vyrobené na úplne inej báze. Okrem toho, že výroba je jednoduchšia, defacto stačí, aby produkt vytuhol pár hodín a môžete ho používať. Základnou zložkou šampónov je tenzid – čistiaca a peniaca zložka. Ďalej obsahujú olejček, hydrolát, kondicionizačnú zložku, vôňu, rôzne výživné látky ako vitamín E, pantenol, kyselina mliečna. Asi rok sme fungovali len na mydlách. No chceli sme sa posunúť ďalej, priniesť nový produkt a zároveň sme vypočuli hlas zákazníkov, lebo mnohí sa pýtali na šampóny.

Ako vyzerá vaša kúpeľňa? Koľko tam máte mydiel? 

(smiech) Mám mydelničku a na nej čierne mydlo na tvár, soľné mydlo, ktoré strašne rada používam a striedam ho vždy s nejakým voňavejším. Potom mám šampóničku a na nej mám aktuálne asi tri šampóny – voňavý, nevoňavý a novú receptúru, čo aktuálne testujem. 

Čiže všetky produkty skúšate najprv na sebe? 

Áno, to je pre nás veľmi dôležité. Ak sama nie som s produktom spokojná, nepustím ho von na trh. Napríklad deodorant vyvíjame už dva roky, nie sme s ním spokojní a preto nie je v ponuke. Nechceme klasický deodorant, ktorý má základnú zložku sódu, ktorá veľa ľuďom vadí. Skúšali sme už tuhý, krémový, tekutý, striekací deodorant, no stále to nie je ono. Pracujeme na produkte ďalej a raz sa to podarí. 

text: Paula, foto: Paťa

Nájdete nás aj na facebooku a instagrame.