Kultúra 2015: Ocenené inštitúcie, kolektívy a jednotlivci v oblasti kultúry za rok 2015
„ZA OSOBITNÝ PRÍNOS K ROZVOJU KULTÚRY HORNEJ NITRY“
Od obnovenia činnosti múzejnej ustanovizne na pôde mesta Prievidza uplynulo už tridsať rokov, dejiny hornonitrianskeho múzejníctva sú však podstatne staršie. Spájajú sa s nadšencami združenými okolo prepošta Karola Antona Medveckého, ktorí založili Múzejný krúžok severnej Nitry, neskôr premenovaný na Muzeálny spolok hornej Nitry. Múzeum založené z jeho iniciatívy vzniklo na území Prievidze už v roku 1930, avšak problémy s jeho priestorovým zabezpečením viedli k presťahovaniu zbierok do zámku v Bojniciach, kde sa stali súčasťou Krajského múzea v Bojniciach. Až v roku 1985 z rozhodnutia vtedajších štátnych orgánov bolo vytvorené Hornonitrianske múzeum, ako jedno z posledných okresných múzeí. Ťažkosti s priestormi sa nevyhli ani tejto ustanovizni a po viacerých sťahovaniach v súčasnosti sídli v bývalom zdravotníckom zariadení. Súčasnou ambíciou múzea je vytvoriť účelové priestory na prezentáciu zhromaždených muzeálií jeho rekonštrukciou. Výsledkom práce múzejníkov v posledných troch desaťročiach je nielen obohatenie rozsiahleho zbierkového fondu, ktorý dnes obsahuje viac ako štvrť milióna predmetov a riešenie vedecko-výskumných úloh, ale aj množstvo podujatí - výstav, prezentácií, seminárov, konferencií, prednášok, tvorivých dielní a iných foriem, ktoré Hornonitrianske múzeum v Prievidzi realizovalo v mieste svojho sídla i v ďalších lokalitách regiónu. Ambície súčasných múzejníkov, zamestnancov Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi smerujú k dôslednému napĺňaniu poslania – ochrane špecifickej súčasti kultúrneho dedičstva spoločnosti a zvyšovaniu podielu na tvorbe kultúrno-spoločenského diania v regióne hornej Nitry.
Chrámový spevácky zbor Fraňa Madvu založil v roku 1990 správca farnosti Nitrianske Rudno dekan Bohuslav Mošať, profesor hudby. Svoje meno si zvolil na počesť kňaza a „divotvorného“ lekára Fraňa Madvu, ktorý v Nitrianskom Rudne pôsobil v 19. storočí. Počas 25-tich rokov svojho pôsobenia sa zbor predstavil na národnej púti v Šaštíne a Rajeckej Lesnej, na diecéznej púti v maďarskej obci Zalavár, kde sa nachádza archeologické nálezisko Blatnohrad, sprevádzal kňazské a diakonské diecézne vysviacky v Nitre a v Žiline. Účinkoval na rôznych festivaloch v Prievidzi, Námestove, vo Zvolene, v Novom Meste nad Váhom, v Hornom Sŕní a inde. Absolvoval i zahraničné cesty do Talianska ( koncertoval v Asissi, Orviete, Lorete a vo viacerých bazilikách v Ríme), Českej republiky a Rakúska. Účinkoval na rôznych festivaloch v Prievidzi, Námestove, vo Zvolene, v Novom Meste nad Váhom, v Hornom Sŕní a inde. Od roku 1993 je dirigentkou a hlasovou pedagogičkou zboru pani Jana Svitková. Jeho vedúcim je v súčasnosti Ján Vrban a korepetítorkou Jana Fajerová.
Komorný miešaný spevácky zbor Artanno z Handlovej pôsobí pri ZUŠ a DK Handlová. Viac ako desať rokov sa aktívne prezentuje nielen doma ale aj v zahraničí. Pod umeleckým vedením dirigentky a hlasovej pedagogičky Anežky Balušinskej má toto vokálne zoskupenie za sebou bohatú koncertnú činnosť na Slovensku, v Českej republike, Belgicku, Nemecku, Rakúsku. V roku 2009 získal na medzinárodnej súťaži v Rimini v Taliansku bronzovú medailu. Ako hodnotný umelecký artikel prezentuje zborové umenie na mnohých kultúrno-spoločenských podujatiach, festivaloch a prehliadkach. V roku 2011 bola udelená zboru cena primátora mesta Handlová. Doposiaľ vydal 2 CD. Poslucháčom ponúka pestrý umelecký program pozostávajúci zo skladieb rôznorodého charakteru z oblasti sakrálnej, klasickej ale i modernej hudby. V novembri 2015 oslávil 15.výročie slávnostným koncertom.
Juraj Leporis, ľudový umelec - stolár, tokár a rezbár - sa remeslu priučil v otcovej dielni, neskôr u miestneho stolárskeho majstra. Po vojne, v roku 1945, si založil živnosť, ktorú mu v roku 1950 vtedajší režim zrušil. Popri práci robotníka a opravára strojov sa doma venoval svojej záľube - tokárstvu a sústruženiu z dreva. Od roku 1960 spolupracoval s Ústredím ľudovoumeleckej výroby v Bratislave ako jeho výrobca. Za svoju tvorivú prácu získal v roku 1982 titul - majster ľudovoumeleckej výroby z dreva. Sortiment jeho tokárskych výrobkov (dózy, misy, svietniky, vahany, podnosy, taniere, rámy obrazov a pod.) je štýlovo čistý a rôznorodý z hľadiska úžitkovosti. Okrem toho sa venoval i tvorbe plastík – solitérov. Je výborným znalcom pre úžitkové i sochárske využitie rôznych druhov drevín a o svoje poznatky sa rád podelí s mladšími remeselníkmi.
Mgr. Amália Lomnická v oblasti v kultúry na hornej Nitre pracuje od roku 1978 - ako metodik pre úsek neprofesionálneho výtvarníctva, remesiel i mimoškolského vzdelávania v Okresnom osvetovom stredisku v Prievidzi. Od roku 1998 do roku 2008 bola riaditeľkou Hornonitrianskeho osvetového strediska v Prievidzi. Výsledkom jej vytrvalého úsilia o skvalitnenie podmienok tejto inštitúcie pre prezentáciu umenia, záujmovej umeleckej i výchovno-vzdelávacej činnosti bola prístavba galérie a sály k pôvodnej budove spojená s jej účelovou rekonštrukciou v rokoch 2007 – 8 a s tým súvisiacou zmenou na Regionálne kultúrne centrum. Iniciovala jeho vstup do viacerých cezhraničných aktivít najmä v spolupráci s Českou republikou, Chorvátskom a Francúzskom. Počas svojho pôsobenia venovala mimoriadnu pozornosť i informačno-poradenskej činnosti zariadenia vydávaním časopisu Impulzy pre miestnu kultúru. S ďalšími zakladajúcimi členmi z oblasti kultúrno-osvetovej činnosti, múzejníctva a knižníc stála pri zrode občianskeho združenia na podporu kultúry hornej Nitry K - 2000, ktorého predsedníčkou je od jeho založenia v roku 2000. Je autorkou a zostavovateľkou viacerých publikácií a medailónov osobností zameraných na sprístupňovanie a šírenie kultúrneho dedičstva hornej Nitry. V súčasnosti sa osobitne venuje prezentácii výtvarného umenia v novozriadenej Art galérii mesta Prievidza a využívaniu arteterapie v práci so seniormi.
Ing. Emil Trgiňa je vedúcim Folklórnej skupiny Hájiček z Chrenovca – Brusna a autorom väčšiny jej programov od jej vzniku v roku 1979. Folklórnu skupinu sprevádza hrou na heligónke. Okrem vystúpení je skupina Hájiček známa aj organizovaním rôznych folklórnych podujatí na hornej Nitre. Najznámejším z nich je medzinárodný ekumenický festival vianočných piesní a tradícií v autorskom aj v ľudovom stvárnení „Dni kolied kresťanov Slovenska“, ktorý začal písať svoju históriu v roku 1991. Emil Trgiňa pripravil množstvo scénických programov zameraných na ročné a rodinné zvykoslovie a zároveň sa podieľal na spracovávaní podrobného výskumu tradičnej ľudovej kultúry obce Chrenovec a ďalších obcí handlovskej doliny. Je členom programovej rady a prípravného výboru Hornonitrianskych folklórnych slávností.
Mgr. Ľudmila Húsková je zanietenou kultúrno-osvetovou pracovníčkou, ktorá s Okresným osvetovým strediskom najskôr spolupracovala ako aktivistka v oblasti umeleckého prednesu a moderátorka. Od novembra roku 1987 pracovala v inštitúcii ako metodička pre divadlo a umelecký prednes, neskôr ako manažérka kultúry, vedúca informačno - vzdelávacieho oddelenia a zástupkyňa riaditeľky. Od roku 2009 je riaditeľkou RKC v Prievidzi. Popri riadiacej činnosti sa naďalej venuje odbornému vzdelávaniu kultúrno-osvetových pracovníkov, občianskej obradnosti, kronikárstvu a regionálnej výchove. S tímom odborných pracovníkov RKC iniciovala vznik viacerých nových typov podujatí – Fúzie – festival nielen o jazze, Ešte dúšok leta – multižánrový festival zameraný na rozvoj cestovného ruchu, cezhraničné projekty Na krídlach krídloviek, Hornonitrianske folklórne leto a ďalšie. Svoj osobitný talent pre prácu s hovoreným slovom uplatnila v desiatkach podujatí, ktoré scenáristicky pripravila a moderovala.
„ZA TVORIVÝ ČIN ROKA 2015
A/ v oblasti kulltúno-osvetovej činnosti
Kultúrne a spoločenské stredisko v Prievidzi iniciovalo prípravu multimediálneho programu Ľudevít už v roku 2014 ako nosnú kultúrnu akciu venovanú 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra. Predstavenie, ktorého sa scenáristicky a režijne ujal skúsený tvorca Vojtech Bartko, je dômyselne zostavené z hraných filmových scén, javiskových výstupov, spevu, tanečných choreografií a vizualizácie archívnych dokumentov či artefaktov a reálií viazaných na život Ľ. Štúra. Multimediálny charakter predstavenia, v ktorom okrem Divadla A a Divadla Shanti účinkujú tanečné súbory Xoana, Mimikry a folklórny súbor Vtáčnik, umožnil jeho protagonistom vykresliť osobnosť Ľudovita Štúra nie ako vykonštruovanú modlu, ale ako živého človeka s peripetiami jeho života. Stalo sa tak príťažlivou umeleckou výpoveďou schopnou zaujať ako divadelných fajnšmekrov, tak aj študentov a žiakov, pre ktorých KaSS v Roku Ľudovíta Štúra pripravilo viacero jeho repríz. Tento tvorivý počin bol zároveň dôstojným príspevkom k 25. výročiu pôsobenia tejto inštitúcie na hornej Nitre.
Marián Gajdoš je zakladajúcim členom MO MS v Chynoranoch, dlhoročným ochotníckym divadelníkom a recitátorom. Podieľal sa na založení Pamätnej izby Valentína Beniaka i Etnografického múzea v Chynoranoch, v rámci ktorých je doteraz činný ako sprievodca a propagátor odkazu tohto významného rodáka a kultúrneho dedičstva obce. Od začiatku konania Slovenského festivalu Beniakove Chynorany patrí k jeho zanieteným a obetavým organizátorom, v súčasnosti i členom občianskeho združenia Beniakove Chynorany. Dlhoročne sa venuje i fotodokumentácii a archivovaniu významných kultúrno-spoločenských podujatí realizovaných v obci, z ktorých zostavil viacero tematických celkov (Strážcovia a ochrankyne Slovenska, Keď pôjdeš horou, cyklus rekonštrukcií významných pamiatok obce). Ako recitátor účinkoval na rôznych kultúrnych podujatiach venovaných významným dejateľom a historickým udalostiam Slovenska. Porotu XXII. ročníka SPF Beniakove Chynorany v roku 2015 osobitne zaujal a prekvapil objavnou dramaturgiou a invenčnou interpretáciu básne Borodino od M. Jurieviča Lermontova.
Výstava, ktorú autorsky pripravila Mgr. Monika Bartušová, odborná pracovníčka RKC v Prievidzi, pozostáva z dvoch častí. Prvá, informačná časť zobrazuje Štúra nielen ako politika, filozofa, historika, jazykovedca, spisovateľa, básnika, publicistu, redaktora a pedagóga - ale predovšetkým ako človeka, ktorý vďaka svojej húževnatosti, vzdelaniu a odhodlaniu významne ovplyvnil dejiny slovenského národa. Na jednotlivých paneloch, kde sú texty doplnené vtipnými ilustráciami, citátmi a básňami, približuje jeho detstvo, štúdium, kariéru a odkaz pre dnešok. Druhú časť tvoria interaktívne stanovištia, na ktorých sa tvorcami aktivít stávajú deti. S osobnosťou Ľ. Štúra sa zoznámia v nečakaných súvislostiach a popri zábave a hre si nenásilne vštepia do pamäti dôležité fakty z jeho života. Výstava efektívne využíva medzipredmetové vzťahy (dejepis, slovenský jazyk, zemepis, prírodopis, náuka o spoločnosti), edukácia prebieha zážitkovým učením. Cieľovou skupinou návštevníkov sú žiaci 2. stupňa ZŠ, študenti SŠ i široká verejnosť.
b/ v oblasti muzeálnych činností a pamiatkovej starostlivosti
V roku 2015, roku okrúhleho výročia úmrtia svetoznámeho sochára Jozefa Damka, rodáka z Nitrianskeho Pravna, pripravili predstavitelia obce cyklus podujatí venovaných tejto slávnej osobnosti - výstavy, spomienkové podujatia i putovanie po jeho exteriérovej tvorbe. V závere cyklu dominovala súborná prezentácia sochárskych diel Jozefa Damka, uchovávaných v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu v Bojniciach i v súkromných zbierkach, spojená s rozsiahlym spomienkovým podujatím Pocta Jozefovi Damkovi. V komponovanom programe Memoriae mali účastníci po prvýkrát možnosť vidieť v digitálnom spracovaní i komornú tvorbu Jozefa Damka. Vynikajúce hudobné vstupy v podaní Speváckeho zboru slovenských učiteľov zvýraznili zámer organizátorov vzdať hold rodákovi. Realizácia súboru kultúrnych aktivít k tomuto jubileu bola chvályhodným činom samosprávy obce Nitrianske Pravno.
c/ v oblasti knižnično-informačných činností
Pocit neukončenej práce sprevádza život jubilanta Jozefa Lenharta. Vyštudovaný historik umenia prešiel v profesionálnej kariére mnohými pozíciami, vždy však s dôrazným záujmom o hmotné a duchovné kultúrne dedičstvo Svedčia o tom nielen rekonštruované stavby, ktoré sa pod jeho odborným dohľadom znovu zaskveli v ojedinelej kráse (komplexná rekonštrukcia Zvonice vo Vyšehradnom, premena bývalej márnice na pamätné miesto v Novej Lehote), ale aj impulzy k aktivitám na pripomenutie slávnych osobností regiónu (Rok Jozefa Damka v Nitrianskom Pravne) či do knižnej podoby pretavené drobné zrnká múdrosti predchádzajúcich generácií v podobe súboru miestnych povestí (kniha Čierne zlato). Ďalším dôkazom jeho majstrovského rozprávania je útla kniha Legenda o Cinke Panne (Povesti o slávnej husľovej virtuózke), kde sa text v slovenčine a súčasne v rómčine snúbi s noblesou ilustrácií. Dramatik, tvorca desiatok rozhlasových hier rôznych žánrov, ale aj spisovateľ a neúnavný záchranca hodnôt kultúrneho dedičstva tak venoval dospelým i deťom pri svojom jubileu významný knižný dar.
„ZA UCHOVÁVANIE A ROZVOJ KULTÚRNEHO DEDIČSTVA NÁRODA“
1. Helene Hrazdilovej z Partizánskeho, divadelnej ochotníčke, recitátorke, speváčke, členke speváckeho súboru Jeseň
Pani Helena Hrazdilová dlhé roky pôsobila v Topoľčanoch, neskôr v Partizánskom ako recitátorka, divadelníčka a aktivistka zborov pre občianske záležitosti . Aktívne sa zapájala do rôznych kultúrnych projektov (Krása životu, seniorská súťaž Modrá ruža, recitátorské popoludnia). Účinkovala v hudobných súboroch Švitorka, Bieličanka a Hlahol. Je nositeľkou titulu Osobnosť roka mesta Partizánske z roku 2000. Dodnes sa zapája do rôznych kultúrno-spoločenských aktivít, osobitne občianskych obradov. Už viac ako 18 rokov je členkou Spevácko-dramatického súboru Jeseň, v ktorom sa veľkou mierou podieľala na stovkách všetkých úspešných vystúpení. V súbore pôsobí ako speváčka, recitátorka, moderátorka a zabávačka.
2. Jozefíne Maslíkovej z Handlovej, zakladajúcej členke MO MS v Handlovej, za
uchovávanie a rozvoj ľudových tradícií medzi deťmi a mládežou
Jozefína Maslíková patrí k zakladajúcim členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Handlovej. Pred 15-imi rokmi stála pri zrode doposiaľ úspešnej prehliadky ľudových piesní, tancov, básní a prekáračiek detí materských škôl - Handlovské kahančeky. Podujatie, prostredníctvom ktorého sa darí vštepovať deťom vzťah k folklóru a zachovávať ho pre ďalšie generácie, sa realizuje každý rok v Dome kultúry v Handlovej. Jozefína Maslíková počas svojho aktívneho pôsobenia v školstve i v matičnej inštitúcii do vysokého veku viedla mládež k úcte k histórii, tradíciám a národnému povedomiu. Aktívne sa zapájala aj do matičných akcií na miestnej i regionálnej úrovni.
3. PaedDr. Sylvii Myliarikovej z Prievidze, členke MO MS v Prievidzi, za záslužnú
osvetovo-vzdelávaciu činnosť pri propagácii významných osobností a udalostí
národnej histórie
PaedDr. Sylvia Maliariková vo svojej profesionálnej činnosti pôsobila najskôr ako pedagóg Gymnázia VBN v Prievidzi, neskôr odborná pracovníčka SNM – Múzea v Bojniciach, či vedúca odboru medzinárodnej spolupráce Trenčianskeho samosprávneho kraja. Na všetkých týchto postoch zúročovala svoje poznatky o histórii a súčasnosti Slovenska, nevšedné jazykové kompetencie a najmä svoju zanietenosť a vzťah k jeho kultúrnym hodnotám. V posledných rokoch ich uplatňovala najmä na rôznych podujatiach zameraných na rozvoj cestovného ruchu. Aj vo funkcii výkonnej riaditeľky OOCR Región Horná Nitra – Bojnice, ktorú zastáva v súčasnosti, venuje osobitnú pozornosť najmä kultúrnemu potenciálu hornej Nitry, jeho kultúrnym jedinečnostiam, ktoré cieľavedome zapája do rôznych produktov cestovného ruchu. Významne sa podieľa na nových typoch kultúrnych podujatí (Bojnické vínne dni, Ešte dúšok leta, Bojnický letný slnovrat, Bojnický kračún). Je dlhoročnou aktívnou členkou MO MS v Prievidzi, v rámci ktorého sa venuje najmä popularizácii poznatkov o významných osobnostiach a udalostiach kultúrnych dejín Slovenska.
Vďaka iniciatíve združenia sa v roku 2015 uskutočnila rekonštrukcia takmer nefunkčného 56-ročného organa v Kostole svätých Cyrila a Metoda v Lehote pod Vtáčnikom. Vznik občianskeho združenia Lihoťania bol v roku 2014 motivovaný práve nutnosťou záchrany organu. Celkové náklady na jeho rekonštrukciu vo výške 13-tisíc eur zabezpečili spolu s miestnou farnosťou vďaka zbierke medzi obyvateľmi obce a získavaniu 2 % dane z príjmu na účte združenia K-2000. Pre záchranu organu bolo dôležité vykonať jeho komplexnú generálnu opravu, ktorej sa ujala organová dielňa Petra Masarika. Rekonštruovaný organ bol slávnostne uvedený do prevádzky formou kolaudačného koncertu sakrálnych organových skladieb v nedeľu 11. októbra 2015.
„ZA DLHOROČNÚ KULTÚRNO-OSVETOVÚ ČINNOSŤ“
Detský spevácky zbor Lienka pracuje pri ZUŠ v Handlovej už 40 rokov. Od svojho vzniku v roku 1975 združuje deti materských škôl Handlovej, aktívne ich zapája do činnosti a prezentuje ich nadanie na rôznych kultúrnych podujatiach školy aj mesta Handlová. Zbor má za sebou vystúpenia na viacerých regionálnych, krajských, i celoštátnych súťažiach v rámci Slovenska, účinkoval i v Slovenskej televízii a rozhlase a viackrát reprezentoval región horná Nitra v zahraničí.
Hudobná skupina začínala trampskou hudbou, ktorú sa členovia učili hrať na trampských akciách, rôznych potlachoch a slezinách. V súčasnosti hrá tradičný bluegrass. Doteraz sa zúčastnila a účinkovala na množstve slovenských a českých festivalov, prehliadok country, či bluegrassu: Strunobranie, Zaprášenými cestami, Stupavský širák, Porta (kde sa stali aj finalistami), Bluegrass fest Bratislava, Bluegrass večer Horná Poruba, Muzikanský kemp Kosodrevina, Carter Stanley Memoriál Horní Sloupnice, Bohunice fest, a iné. Zúčastnila sa aj na medzinárodných súťažiach ako je aj prehliadka EWOB vo Woorthuisene v Holandsku, v La Roche sur Foron vo Francúzsku, kde získala 4. miesto spomedzi kapiel celej Európy. Na uvedenej prehliadke, kde sú opätovne pozývané len najlepšie európske zoskupenia, skupina účinkovala už štyrikrát.
FSk Lúčina vznikla v roku 1990 a jej zakladajúcimi členmi boli Margita Antolová, Stanislav Antol, Františka Píšová, Pavol Michalička, Vikor Píš, ku ktorým sa pridali harmonikár Marián Kurbel, Irena Pössová a Alžbeta Špeťková. V súčasnosti skupinu vedie pani Mária Pernišová. Už 25 rokov zachovávajú ľudové zvyky a reprezentujú svoju obec na regionálnych podujatiach, ale aj po celom Slovensku.
Spevácky zbor začal svoju činnosť z podnetu oddelenia kultúry Obecného úradu v Chynoranoch. Širšej verejnosti sa predstavil počas otvorenia Slovenského festivalu poézie Beniakove Chynorany. Okrem pravidelného účinkovania na tradičných podujatiach v obci – adventných koncertoch, bohoslužbách, podujatiach ZPOZ – vystúpil na 30-ich podujatiach doma i v zahraničí. Patria medzi ne vystúpenia na Festivale zborového spevu v Novom meste nad Váhom, Festivale mariánskych pútnických piesní, regionálnej prehliadke ZPOZ, koncerte chrámových speváckych zborov v Topoľčanoch, či Slovenskej národnej púti v Elwangene. Koncertuje pri oslavách významných výročí obce, samostatne organizuje vlastné koncerty. V zbore od jeho založenia účinkovalo 23 speváčok - trvale pod vedením Bernadetty Bubeníkovej a s hudobným sprievodom Jána Magdolena. V súčasnosti 16-členný zbor účinkuje s pestrým repertoárom, obsahujúcim ľudové piesne, príležitostné chrámové skladby, adventné liturgické piesne, spirituály i vlastnú piesňovú tvorbu. Kroniku činnosti zboru, ktorý je kolektívnym členom Miestneho odboru Matice slovenskej, vedie Janka Paninárová.
René Lacko patrí k popredným slovenským bluesovým muzikantom. Jeho gitarová technika je ovplyvnená najväčšími bluesovými gitaristami ako Stevie Ray Vaughan, Jimi Hendrix a Buddy Guy. V roku 1996 sa zúčastnil v Severnej Karolíne súťaže v interpretácií skladieb Jimiho Hendrixa. Skončil ako najlepší Európan na 2. mieste. René sa venuje aj tvorbe vlastných skladieb a so svojou bluesrockovou kapelou DownTown sa prezentuje na koncertoch v kluboch a festivaloch doma aj v zahraničí. Vydal niekoľko CD. Najnovší štúdiový album Blind man vyšiel vo Februári 2013 a v apríli 2015 výberovka live nahrávok pri príležitosti 20. výročia založenia kapely s názvom pod „20 years before“.
Cimbalová muzika z Poluvsia začala pracovať od roku 2000. Spočiatku pôsobila ako trojčlenná ľudová hudba v zložení husle, viola, kontrabas popri Folklórnej skupine Lubená bez vlastného názvu. Spolu s Lubenou sa zúčastnila mnohých folklórnych festivalov a vystúpení doma aj za hranicami Slovenska. Ľudová hudba neskôr doplnila zastúpenie hudobných nástrojov o cimbal. Odstupom času bolo potrebné muziku pomenovať, odvodili preto svoj názov od obce Poluvsie, z ktorej väčšina členov pochádza. V súčasnej dobe pracuje v štvorčlennom zložení – Michal Kmeť – primáš, Dominika Kulaviaková – cimbal, Tomáš Šujan – viola, Marián Šujan – kontrabas. Od svojho vzniku Poluvská muzika nahrala 3 CD. Okrem nosičov Či vás je veľa vo svete a Piesne z hornej Nitry v roku 2015 pri príležitosti 15 výročia svojho vzniku pokrstila aj najnovšie CD Hybaj Janko Domov, ktoré je zbierkou ľudových piesní z rudnianskej doliny, zozbieraných etnologičkou PhDr. Milenou Pánisovou.
Na jeseň roku 2004 pozýva Emil Trgiňa bývalých tanečníkov FS Vtáčnik s tancom Regrútska rozlúčka vystupovať do výročného programu FSk Hájiček z Chrenovca - Brusna. Bývalým Vtáčničiarom tak dáva impulz pokračovať v tanci, ktorému sa v minulosti s takou láskou a obetavosťou venovali. Pod vedením Jozef Janíka vytvoria v máji 2005 nové folklórne teleso nielen z bývalých členov Vtáčnika, ale i z nadšencov bez väčších skúseností. Súbor pôsobiaci pri Centre voľného času v Prievidzi sa postupne rozšíril o vlastnú muziku, čo mu prinieslo kvalitatívne vyšší rozmer a širšie uplatnenie. Jeho repertoár zahŕňa predovšetkým piesne a tance hornej Nitry. Nové programy využívajú vek a skúsenosti tanečníkov k osobitej interpretácii. Programami ako sú Fašiangové obchôdzky, Vynášanie Moreny, Stavanie Mája, Mestské dni, Banícky jarmok, Vianočné koncerty – prezentuje svoje mesto a región hornej Nitry na rôznych folklórnych festivaloch a slávnostiach (Zimné slávnosti folklóru, Hornonitrianske slávnosti, Východná, Bodovka, Podroháčske slávnosti, Veľké Bierovce). Úzko spolupracuje s FS Vtáčnik a DFS Malý Vtáčnik.
Zeno Malík sa narodil 31. 5. 1925 v obci Dolný Oháj v okrese Nové Zámky. Vyštudoval SŠ elektrotechnickú v Partizánskom, pracoval ako projektant v Stavoindustrii Nitra, podnik Partizánske, neskôr ako elektrokonštruktér v ZDA Partizánske až do odchodu na dôchodok. V seniorskom veku sa začal intenzívnejšie venovať výtvarným aktivitám, štúdiu diel starých majstrov, kresbe a maľbe olejovými farbami. Jeho tvorba je rozpoznateľná vďaka poetickým krajinárskym námetom a originálnej farebnosti. Je najaktívnejším členom Klubu výtvarníkov okresu Partizánske, každoročne sa zúčastňuje spoločných výstav a súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby AMA, výstav seniorov ART/BRUT, Paleta jesene organizovaných RKC v Prievidzi a MUA Partizánske. V septembri v roku 2015 realizoval autorskú výstavu Môj farebný svet vo výstavnej sieni DK v Partizánskom.
Emil Farbiak patrí medzi zakladajúcich aktívnych členov speváckeho súboru Jeseň v Partizánskom. Je aj sólistom, upravovateľom a skladateľom mnohých piesní tejto skupiny. Podieľa sa tiež na úprave dramatických vystúpení súboru a účinkovaní v nich. Celý jeho život je spojený s mestom Partizánske, kde nadobudol vzdelanie a dlhé roky pracoval ako vedúci hospodársky pracovník. Rodičovská výchova a baťovský systém práce v ňom zapustili silné korene. Účinkovanie v súbore Jeseň napĺňa jeho predstavy o zmysluplnom využívaní voľných chvíľ v seniorskom veku.
Jozef Janák z Bošian sa dlhodobo venuje rezbárskemu umeniu a ako ľudový umelec sa so svojou tvorbou pravidelne prezentuje na rôznych podujatiach realizovaných RKC v Prievidzi. Jeho drevené úžitkové výrobky, ale i sošky, plastiky a betlehemy môžu záujemcovia vidieť na príležitostných jarmokoch ľudového umenia v okresoch Prievidza a Partizánske. V prievidzskom lesnom parku majú svoje trvalé miesto jeho drevené sochy: Fujarista, Morská panna či Píšťalkár, ktoré vznikli na sochárskych sympóziách v priebehu Hornonitrianskych folklórnych slávností.
Ľudový majster, košikár Ján Matiaško z Prievidze, zhotovuje košíky z prírodného, nešúpaného vŕbového prútia. Ich široký sortiment je určený pre potreby domácností a k zvykoslovným tradíciám (korbáče, prútené košíky a koše na zeleninu a ovocie, drevo a pod.). Pravidelne sa zúčastňuje podujatí a ľudovoumeleckých jarmokov organizovaných RKC v Prievidzi, mestom Prievidza, alebo inými organizáciami a spolkami Je aktívny aj ako odborný lektor tvorivých dielní tradičnej výroby z prútia.
Katarína Klátiková pôsobila od roku 1989 ako riaditeľka Miestneho kultúrneho strediska v Ráztočne, po jeho zrušení, od roku 1992, ako referent pre kultúru a vzdelanie, tajomníčka ZPOZ a pracovníčka knižnice. Počas svojho pôsobenia na Obecnom úrade zorganizovala množstvo kultúrno-spoločenských podujatí v obci, ktorými prispievala k súdržnosti občanov. Osobitne stojí za zmienku organizovanie takých tradičných kultúrnych akcií ako boli oslavy SNP, reprezentačné plesy obce, stretnutia rodákov, obecné páračky či rozmanité podujatia pre deti. Pravidelne prispievala do obecných novín, organizačne zabezpečovala občianske obrady, činnosť spevokolu Ráztočianka a zároveň viedla obecnú kroniku. Pre ňu charakteristickú obetavosť prejavila pri prevádzkovaní a úprave priestorov kultúrneho domu po povodniach v roku 2010. Svojou dlhoročnou činnosťou výrazne prispela ku kultúrnemu povzneseniu obce.
Emília Gamanová nastúpila pracovať do Okresného osvetového strediska v Prievidzi po skončení strednej školy v roku 1974 ako pracovníčka prevádzky, neskôr sa stala mzdovou účtovníčkou a ekonómkou tejto organizácie, v ktorej pracuje bez prestávky už 42 rokov. Je finančnou manažérkou všetkých menších i väčších projektov, ktoré táto kultúrna inštitúcia po dlhé roky pripravuje. Medzi najvýznamnejšie patria projekty cezhraničnej spolupráce Tvůrčí dialogy v tradici přes hranici, Na krídlach krídloviek a Hornonitrianske folklórne leto. Aj vďaka jej profesionalite je Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi popri množstve realizovaných projektov organizáciou, ktorá sa vyznačuje vysokou finančnou disciplínou a kvalitne zúčtovanými účelovo určenými finančnými prostriedkami.
Adriana Jeleneková - výtvarníčka, scénická dekoratérka, písmomaliarka - sa rôznym oblastiam kultúrno-osvetovej práce, najmä propagácii a marketingu kultúrnych podujatí pre širokú verejnosť venuje od roku 1981. Jej pôsobiskami boli postupne Kultúrne a spoločenské stredisko v Prievidzi, Múzeum Bojnice (v roku 2001 bola riaditeľkou VIII. medzinárodného festivalu duchov a strašidiel), Zoologická záhrada Bojnice, Kultúrne centrum Bojnice, Múzeum SNP Banská Bystrica, Vodný svet Sebedražie a ďalšie. V súčasnosti sa už šiesty rok venuje ručnému prepisu kroniky mesta Prievidza.
Bc. Katarína Súkeníková sa intenzívne venovala bábkovému divadlu ako členka, režisérka i vedúca Bábkového súboru Hrčka Nováky od roku 1986. Ako sólistka s bábkou, i so súborom, získala množstvo ocenení na prehliadkach a festivaloch ochotníckych divadelných súborov hrajúcich pre deti na Slovensku i v Česku. Je členkou a režisérkou Bábkového divadla dvoch pri RKC v Prievidzi, ktoré si v tomto roku pripomína 20 výročie založenia. Od roku 1995 pracuje v Hornonitrianskom osvetovom stredisku v Prievidzi ako manažér kultúry pre divadlo, umelecký prednes, literárnu tvorbu a detskú dramatickú tvorivosť, od roku 2012 aj ako manažér pre výtvarnú tvorbu a remeslá. Od roku 1996 do roku 2006tu viedla Dielňu mladého divadla pre záujemcov z radov študentov stredných a učňovských škôl. Stála pri zrode viacerých divadiel mladých - Divadla Shanti Prievidza (1991 – 93), Doubleface (1997 – 98), Divadielka A. S. I. pri MsKS Bojnice (2001 – 2005) i ďalších zoskupení, pre ktoré pripravovala hry, vyrábala bábky a scény. Ako dramaturgička a scénografka spolupracovala i s viacerými vyspelými neprofesionálnymi divadelnými zoskupeniami a súbormi - DS Kusy cukru Kremnica, DM Iba duša ktorá spí Kremnica, Bábkové divadlo spod Spišského hradu, Divadielko Severka, OAA Socioart Prievidza. Od roku 2000 až doteraz je stálou členkou poradného zboru pre divadlo dospelých hrajúcich pre deti pri NOC Bratislava.
Málokto tuší, že Mária Lenhartová bola dlhoročnou výrobkyňou Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Bratislave. Spolu s manželom Jozefom stála pri založení a smerovaní tejto ustanovizne. Ako jedineční pamätníci mnohých oblastí tradičnej kultúry obaja ponúkli aj praktické zužitkovanie tradičnej výroby vo viacerých materiálových skupinách. Mária Lenhartová stála za desiatkami až stovkami kožených opaskov a iných druhov kožených výrobkov pre folkloristov či záujemcov o tradičnú ľudovú kultúru. Jej neoceniteľné rady a zmysel pre estetično sa podpísali pod ornamentiku stoviek kožených výrobkov, šperkov z mosadze a iných kovov, ale aj ostatného riadu označeného písmenom L v srdci s korunkou. I keď pritom vždy stála v tieni svojho manžela, jej tvorivý podiel na týchto výrobkoch je nesporný. Výrobky pochádzajúce z dielne Lenhartovcov, dokladajúce tradičnú ľudovú kultúru regiónu hornej Nitry, sú dodnes jej ojedinelými reprezentantmi tradičnej kultúry Slovenska i v zahraničí.
Oľga Domanická sa v roku 1994 stala jednou z iniciátoriek založenia Folklórnej skupiny Bukovec v Diviakoch nad Nitricou. Už viac ako dve desaťročia vedie túto skupinu, vyhľadáva nápevy starých, dávno zabudnutých ľudových piesní i slová k nim a u najstaršej generácie objavuje čriepky o zvykoch na dedine. Zostavuje a nacvičuje programy na folklórne vystúpenia, organizuje dedinské slávnosti. Ako temperamentná speváčka ľudových piesní a rozprávačka patrí k ústredným postavám rôznych typov regionálnych slávností. Z desiatok zhromaždených dokladov o živote dediny v minulosti sa jej a ďalším nadšencom ešte v roku 2014 podarilo založiť v Diviakoch na Nitrou, v starom notárskom dome, izbu tradičného bývania, ktorú postupne obohacujú o nové prírastky.
Pre Annu Vavrovú, odbornú pracovníčku HNM v Prievidzi, sa pracovné povolanie stalo jej poslaním. Keď v septembri 1988 nastúpila do múzea, pôvodne vyštudované štukatérstvo vymenila za ošetrovanie a konzervovanie muzeálií. Po rokoch práce konzervátorky sa jej špecializáciou stal textil a tradičné textilné techniky. Spod jej rúk vychádzajú odevné súčasti bez trhlín a poškodenia, skvejú sa čistotou a v obnovených tvaroch a farbách sa stávajú unikátnymi dokladmi odievania z dávnych čias. Premena obyčajných a všedných vecí na unikátny zbierkový predmet svedčí o jej precíznej práci spojenej s erudíciou a osobitným fortieľom. O znalosti a skúsenosti, ktoré nadobudla pri práci so stovkami múzejných dokladov, sa ochotne delí s kolegami z iných múzeí i pri prezentačných podujatiach a tvorivých dielňach. Je i členkou Folklórnej skupine Lubená, čo prinieslo do jej života ďalší rozmer – podiel na rozvíjaní nehmotného kultúrneho dedičstva
Jozefína Zacharová z Nitrianskeho Pravna sa dlhodobo venuje maľovaniu a zdobeniu kraslíc tradičnými technikami voskovania s následným stieraním a vyškrabovaním ornamentov do zafarbeného vajíčka. Od roku 1991 spolupracuje s ÚĽUV-om v Bratislave ako majsterka ľudovej umeleckej výroby. Svoje umenie a skúsenosti aktívne odovzdáva mladším generáciám na tvorivých dielňach, ľudovoumeleckých jarmokoch, či pri príležitostných stretnutiach v rámci zvykoslovných tradícií. Pravidelne spolupracuje s Regionálnym kultúrnym centrom v Prievidzi aj pri tvorivých prezentáciách v rámci regionálnych folklórnych slávností.
Božena Tomanová sa dlhodobo venuje tradičným textilným technikám – šitej čipke, frivolitke a sieťovaniu - na základe poctivého štúdia týchto techník a dokladov o nich z minulosti tak, ako sa vyskytovali najmä v pravnianskej doline. Nadobudnuté skúsenosti pútavo odovzdáva záujemcom o ne aj ako lektorka. Návštevníci remeselných jarmokov, folklórnych slávností a súťažných výstav textilnej tvorby majú takmer dvadsať rokov možnosť stretávať sa nielen s jej výrobkami, ale i predvádzaním tradičných techník šitej čipky a ďalších techník (frivolitiek, sieťovania, vyšívania na vyťahovanej niti, „križovianska gatra“, korálkovania, vyšívania na tile, prámikovania, šperkov zo šujtašiek, quillingu, perganáma) predvádzaných doma i v zahraničí. Sama si ich osvojila na kurzoch organizovaných Hornonitrianskym osvetovým strediskom v Prievidzi a Spolkom karpatských Nemcov v Nitrianskom Pravne. Tradičnými technikami spracúva ornamentálne a figurálne námety a vhodnou adjustáciou umocňuje ich estetickú hodnotu. Zúčastnila sa viacerých súťažných výstav neprofesionálnej textilnej tvorby v Prievidzi, v Nitrianskom Pravne, vo Vyšehradnom, v Novej Bani a v Banskej Štiavnici. Svoju tvorbou predstavila v roku 2015 i na autorskej výstave Čipkové sny v rámci programu HFS.
„ZA DLHOROČNÚ KNIŽNIČNO-INFORMAČNÚ ČINNOSŤ“
Pani Renáta Šibalová celý svoj profesijný život v rokoch 1974 - 2015 zasvätila knižničnej práci. Patrí k tým výnimočným ľuďom, ktorí svoje povolanie vykonávali s veľkou láskou a zanietením. Viac ako 40 rokov pracovala v oblasti knihovníctva s náročnými pracovnými podmienkami - pracovným časom do večerných hodín, nedostatkom informačných prameňov a technológií, nevhodnými priestormi, prácou s ľuďmi, ktorí chcú tú svoju knihu alebo informáciu okamžite bez ohľadu na náročnosť jej vyhľadania, či nedostatočným spoločenským ocenením. Toto všetko na jednej strane v protiváhe k snahe pomôcť každému čitateľov, nájsť pre každé dieťa tú najzaujímavejšiu knihu, zabezpečiť na besedu najčítanejšieho autora - robila s láskou a zanietením v Mestskej knižnici v Bojniciach od nástupu na toto pracovisko po strednej škole až do odchodu na starobný dôchodok.
Ján Šándor vydal doposiaľ deväť poviedkových kníh. Prvá vyšla ešte v roku 2004 pod názvom Rómsky sen, po nej nasledovali Anjel baníkov, Ciglianka, Príbeh/Paramisi, Róm a svet, Rómske príbehy/Romane paramisa, Dúha rómskych príbehov/Devleskerikuštik romane paramisen, Ako žijú Rómovia/Sar dživen o Roma a ostatná kniha z roku 2014 vyšla pod názvom Zo života rómskych žien. Tento rómsky spisovateľ so základným vzdelaním, ktorý celý život pracoval ako robotník, sa prvý príbeh o psovi Ťapkovi dlho neodvážil uverejniť. Stalo sa tak až v roku 1979 kedy mu vyšla prvá poviedka v podnikových novinách Železničiar. Potom aj na podnet redaktorky regionálnych novín Obzor, Evy Siegelovej, publikoval ďalšie poviedky. Svojou tvorbou chce pozitívne pôsobiť na rómsku komunitu. Hoci väčšina jeho kníh vyšla v dvojjazyčnej podobe, sám rómčinu neovláda.
„ZA ÚSPEŠNÚ REPREZENTÁCIU HORNEJNITRY“
Ján Macho je členom Slovenského zväzu fotografov. V rámci 48. ročníka medzinárodného salónu fotografie Fotofórum, ktorý je najstaršou a najvýznamnejšou fotosúťažou organizovanou pod záštitou svetovej asociácie fotografického umenia FIAP, získal za fotografiu Hmlistý les Zlatú medailu tejto organizácie a zároveň hlavnú cenu v kategórii farebnej fotografie. Ocenenie je o to vzácnejšie, že ho vybrala porota zložená z odborníkov zo štyroch štátov – Česka, Poľska, Rakúska a Slovenska, hodnotiaca dovedna 854 čiernobielych a farebných fotografií od 129 autorov z 27 krajín celého sveta. Ján Macho je zároveň nositeľom Ceny primátora Mesta Ružomberok na medzinárodnom salóne ekologickej fotografie Strom.
43. ročník Celoštátnej súťaži amatérskej fotografie AMFO 2015 sa konal v novembri 2015 v Leviciach. Z viac ako 500 fotografov z 8 krajov Slovenska odborná porota ocenila aj 5 fotografov z hornej Nitry. Peter Maděránek získal 1. miesto v kategórii multimediálnych prezentácií - teda súborov fotografií majúcich jednotnú dejovú a výtvarnú líniu.
Celoštátne kolo 23. ročníka prehliadky Cineama sa uskutočnilo v máji 2015 v kinosále Mlyny-Cinemas v Nitre. Najbohatšie na ňom bola zastúpená kategória autorov nad 21 rokov. O to cennejšie je víťazstvo dvojice autorov Petra Sihelského a Petra Frimmela v žánri videoklipu. Videoklip The Kreins – Heaven - zaujme nádychom mysterióznosti, akéhosi záhadného prechodu do inej dimenzie, takej časti neba v nás, kde sme s ľuďmi, ktorých máme radi a robíme veci, čo nás bavia.
Ženská vokálna skupina vznikla spontánne v roku 2015 na pôde ZUŠ Ladislava Stančeka v Prievidzi. Jej členkami sú učiteľky spevu, klavíra, inžinierka ekonómie, učiteľka biológie a študentka gymnázia. Skupina sa v októbri 2015 zúčastnila celoštátnej súťaže a prehliadky dospelých speváckych zborov a vokálnych skupín v Košiciach, kde obsadila 1.miesto.V novembri 2015 vystúpila na festivale vokálnych skupín Legato 2015 Košice a v decembri 2015 na festivale vokálnych skupín "Vianoce a capella" v Žiari nad Hronom. Pravidelne účinkuje na podujatiach organizovaných mestom i školou. Repertoár zoskupenia tvoria sakrálne i svetské vokálne diela starých majstrov 15. a16. storočia, diela súčasníkov i úpravy ľudových piesní. Umeleckou vedúcou telesa je Mgr. art. Zuzana Haragová.
Spevácky zbor Rozkvet z Prievidze patrí medzi popredné zborové telesá nielen v regióne horná Nitra ale aj na Slovensku. Od roku 1967, kedy vznikol, sa zúčastnil na množstve festivalov a prehliadok zborového spevu, kde získal významné ocenenia. Na poste dirigenta sa od zakladajúceho Prof. Emila Liebenbergera vystriedali Ján Driemtomský, Vladimír Bálint a súčasným dirigentom je Ing, Ján Glos, ktorý zbor vedie od roku 1989. Rozkvet má za sebou vystúpenia v Českej Republike, Nemecku, Belgicku, Maďarsku, Bulharsku, Estónsku, Grécku a v Rakúsku a Litve, často vystupuje na podujatiach organizovaných mestom Prievidza, RKC v Prievidzi a iných. V roku 2015 organizoval úspešné tvorivé dielne zborového spevu s názvom Prievidzské zborové dielne a v júli 2015 získal na medzinárodnom súťažnom festivale sakrálnej hudby vo Vilniuse v Litve 2. miesto.
Od roku 2001, kedy divadlo vzniklo ako súčasť Divadelného združenia Partizánske, pripravilo mnoho úspešných inscenácií a zaznamenalo významné úspechy na celoštátnych prehliadkach divadla mladých (dramatizácia poviedky G.G.Márqueza Najkrajší utopenec na svete, dramatizácia novely W.Saroyana Tracyho tiger, autorské inscenácie Čakáreň a Šesť fantastických trikov). Viacerí členovia súboru sa v r. 2005 aktívne podieľali na inscenácii textov D. Charmsa - Spomienky budúceho starca. S výrazne omladeným kolektívom vznikajú ďalšie inscenácie - podľa novely L. Aškenazyho Hra na ocina a maminu a podľa poviedky Zuzany Šmatlákovej rovnomenná hra Krajina – s ňou sa súbor v roku 2010 predstavil aj pred publikom SND a v roku 2013 na medzinárodnom festivale Apostrof Praha. V roku 2012 naštudoval hru Život je hračka, inšpirovanú drámou Johanna Wolfganga Goetheho – Faust. V súčasnosti môžu diváci vidieť súbor na divadelných doskách so spracovaním inscenácie na motívy románu J. D. Salingera - Kto chytá v žite - s ktorou v roku 2015 vystúpil na vrcholnej prehliadke amatérskeho divadla Scénická žatva.
Hľadanie stratených ciest
Jozef Janiš, povolaním záhradný architekt, žije v Prievidzi od roku 1979. Je zároveň zberateľom autentických diel grafického a priemyselného dizajnu, súvisiacich s osobnou dopravou, turistikou a motorizmom medzivojnového Československa. Jeho zbierka, jediná svojho druhu a rozsahu na Slovensku, obsahuje originály automobilových veteránov: automobil Aero 30, karavan Sodomka, nákladný a turistický vozík Aero, pánsky bicykel Eska z roku 1939, prenosné rádiá, gramofóny, detské hry, modely a iné. Širokej verejnosti ju predstavil prostredníctvom výstavy realizovanej od 5. marca do 24. apríla 2015 v Galérii Regionart v Prievidzi. Zbierka je výsledkom celoživotnej práce a tvorivého hľadania Ing. Jozefa Janiša, ktorý k účasti na výstave oslovil ďalších zberateľov - Mudr. J. Bartu a Ing. Petra Jakuša. Kurátorom výstavy bol dizajnér a publicista Mgr. art. Maroš Schmidt.
2. Divadlu PRECEDENS z Prievidze - za autorskú divadelnú tvorbu a organizovanie
netradičných divadelných, literárnych a hudobných projektov v priestoroch
Art point centra v kine Baník.
Divadlo Precedens nadväzuje na činnosť pôvodného súboru mladých divadelných nadšencov ktorý pod názvom Carpe diem, pôsobil od roku 2006 pri Kultúrnom centre Bojnice. Divadlo, ktorého členmi boli aj mladí výtvarníci, hudobníci a tanečníci v roku 2013 zaniká ich odchodom na štúdia a získavanie skúseností v iných projektoch. V januári 2015 vzniká pod názvom Divadlo Precedens nová iniciatíva v spolupráci s občianskym združením Art Point, ktoré ponúka priestor bývalého kina Baník pre potenciálnych divadelníkov a umelcov, ale aj umelecky vzdelaných a skúsených mladých ľudí vracajúcich sa do svojho rodného mesta. Už v apríli 2015 uvádza autorskú inscenáciu Múčni červi a v rámci podujatia PrievidzART prezentuje literárnu, hudobnú a výtvarnú tvorbu mladých i skúsených autorov z hornej Nitry.
XII. Cena Oblastnej organizácie cestovného ruchu Horná Nitra -Bojnice
„ZA OSOBITNÝ PODIEL NA ROZVOJI CESTOVNÉHO RUCHU HORNEJ
NITRY
Ľudový skanzen Máčovské gazdovské dvory, ktorý Anton Blaho dlhodobo rekonštruuje, sa v posledných rokoch zaradil medzi najvýznamnejšie destinácie cestovného ruchu na hornej Nitre. V súčasnosti obsahuje komplex 9 zastavení pri objektoch tradičného bývania a remesiel, označených informačnými tabuľami s ich popisom. Významne tým prispieva k ochrane kultúrneho dedičstva a remesiel na hornej Nitre. V spolupráci s kultúrnymi inštitúciami hornej Nitry v nich realizuje príťažlivé podujatia regionálneho i celoštátneho významu (Gazdovské máčovské dvory, Hubertova jazda, Zraz veteránov a ďalšie). V súčasnej dobe ho v priebehu roka navštívi cca 15 tis. návštevníkov, pričom záujem oň narastá. Návštevníkom ponúka zároveň ubytovanie i špeciality tradičnej gastronómie. V roku 2015 získal Anton Blaho Cenu Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi za sprístupňovanie a popularizáciu kultúrneho dedičstva širokej verejnosti prostredníctvom projektu Rekonštrukcia pálenia smoly v Máčove. Jazdecký klub a hipoterapeutické združenie HIPO MAČOV, ktorých je zakladateľom, ponúkajú svoje služby nielen telesne postihnutým občanom a deťom, ale aj ostatným záujemcom o relaxačné jazdenie a pobyt v prírode. V roku 2015 po rekonštrukcii opätovne uviedol do prevádzky hotel Baník v Nitrianskom Rudne, čím sa takisto zlepšila infraštruktúra CR a úroveň služieb v obľúbenej lokalite.
Pán Peter Dolinaj vybudoval v centre obce Valaská Belá malý sklársky skanzen, jediný svojho druhu na Slovensku. V roku 2006 založil spolok Sklenný sen s cieľom nadviazať na sklárske tradície Valaskej Belej známe od r. 1747, udržať klasické formy ručnej výroby skla a uplatniť svoje vlastné schopnosti a talent. Sklársku dielňu vytvoril vkusnou adaptáciou staršieho rodinného domu. Návštevníkom v nej ponúka ukážky starých techník a postupov práce so žeravým sklom, tvarovania skla fúkaním, jeho zdobenia či prifarbovania, ukážky práce s kovovými nástrojmi a drevenými pomôckami, aké používali pôvodní sklárski majstri. Súčasťou skanzenu je galéria vkusných originálnych suvenírov. Sklársky skanzen sa stal príťažlivým produktom cestovného ruchu v našom regióne s ponukou exkurzií a prezentácií nielen pre domácich turistov a školské výlety, ale i cudzincov.
3. Petre Dzúrikovej z Koša – za založenie golfového klubu Agama a organizovanie
športovo-spoločenských a charitatívnych podujatí v priestoroch klubu.
Petra Dzuríková založila Golfový klub AGAMA v Koši v decembri 2001. Vytvorila z neho ideálne miesto pre začínajúcich i pokročilých golfistov, pre dospelých, deti a celé rodiny. Areál obsahuje tzv. Driving Range - 18 odpalísk, 9-jamkové ihrisko, bar so simulátorom PROTEE, penzión Golf, dva tenisové kurty, ihrisko na petanque a detské drevené ihrisko. Popri štandardných službách organizuje v klube rôzne športovo-spoločenské podujatia, turnaje, akcie pre firmy, charitatívne podujatia, Národný deň golfu a pod. Je zakladateľkou a členkou výboru Slovenskej golfovej asociácie pre hendikepovaných. V roku 2013 rozšírila svoje aktivity o chov koní a ponuku relaxačného jazdenia. Golfový klub AGAMA je kvalitným zariadením, ktoré obohacuje ponuku cestovného ruchu v našom regióne.
Porotu celoštátnej súťaže amatérskej výtvarnej tvorby osobitne zaujala figuratívna tvorba mladej autorky, absolventky Školy úžitkového výtvarníctva a súčasnej študentky VŠVU v Bratislave. Figúru skúma po fyziognomickej ale aj psychologickej stránke. Snaha vyjadriť aktuálny psychický stav portrétovaného, výraz a vnútro daného človeka je jej základným cieľom.
7. TS REBELS – zlatá, strieborná a bronzová medaila na Svetovom šampionáte v tanci v chorvátskom Poreči
Tanečná skupina Rebels pôsobí pri SZUŠ XOANA v Prievidzi. Tvorí ju 23 členov. Vo svojich choreografiách využíva prvky moderného a klasického tanca. Na svetovom šampionáte v chorvátskom Poreči získala v máji roku 2015 1. miesto s choreografiou Shadows Inside, 2. miesto s choreografiou The Black Swan a 3. miesto s choreografiou Pretty Hurts.
„ZA ÚSPEŠNÚ REPREZENTÁCIU STREDNÉHO PONITRIA“
Mária Kovalíkova je autorkou dvoch zbierok poetických miniatúr – Verše a veršíky a Kytička. Svoj zmysel pre poéziu pretavuje aj do aktívnej recitácie veršov iných autorov na prehliadkach umeleckého prednesu Vansovej Lomnička a Beniakove Chynorany. Umiestnenie v prvej trojici recitátorov III. kat. SPF Beniakove Chynorany bolo doposiaľ jej najvýraznejším úspechom.
XI. Cena OZ K-2000 „ZA NETRADIČNÉ KULTÚRNE AKTIVITY “
