Zažite vianočné prehliadky zámku, ktoré očaria vaše zmysly
Bojnický zámok patrí k najromantickejším a najnavštevovanejším kultúrnym pamiatkam v strednej Európe.Interiér zámku ukrýva množstvo umelecko-historických exponátov, ktoré zhromaždil najmä posledný majiteľ zámku gróf Ján František Pálfi.
Zámok Bojnice - Informácie - Bojnický zámok
Bojnický zámok je otvorený v pondelok až nedeľu od 10:00 h do 15:00 h. Informácie o vstupnom nájdete na stránke: "Vstupné".
Prosíme Vás, aby ste sa so svojimi požiadavkami na oddelenie marketingu
a služieb obracali len počas stanovených úradných hodín.
Upozorňujeme:
-návštevníkov, že v sobotu, v čase konania sobášnych obradov
v popoludňajších hodinách býva Zlatá sála vyňatá z prehliadkovej trasy.
-návštevníkov, že vstup so zvieratami do priestorov Slovenského národného múzea - Múzea Bojnický zámok je prísne zakázaný!
Bojnický zámok patrí k najstarším pamiatkam na Slovensku. Prvá písomná zmienka o dominante hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Málokto by veril, že dnes majestátny zámok bol kedysi dreveným hradom. Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa na hrade v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody. V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526.V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Thurzovcom. Tí prestavali pôvodne gotický hrad na pohodlné renesančné sídlo. Po vymretí rodu Thurzovcov (v roku 1636) získal hrad mocný rod Pálfiovcov. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita utíchla koncom 17. storočia. Obnovil ju až posledný šľachtický majiteľ – gróf Ján František Pálfi, ktorý sa rozhodol hrad prebudovať na romantický zámok podľa vzoru francúzskych hradov z údolia rieky Loiry, avignonkého pápežského paláca a renesančnej talianskej architektúry. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov. Po smrti grófa Pálfiho vypukli spory o dedičstvo. V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov pripadol jej majetok štátu.
Myšlienkou zriadiť v Bojnickom zámku múzeum sa zaoberal už jeho posledný majiteľ, gróf Ján František Pálfi. Vo svojom testamente z roku 1907 vyslovil želanie, aby boli jeho sídla, medzi nimi aj zámok v Bojniciach, sprístupnené pre verejnosť. Umelecké diela mali zostať na pôvodných miestach a prehliadka mala byť umožnená všetkým záujemcom. Bojnický zámok je sídlom múzea od roku 1950. V tomto roku si pripomenie 60. výročie jeho vzniku. Súčasťou Slovenského národného múzea sa stalo 1. júla 1988, pričom v rokoch 1992 – 1996 pôsobilo ako samostatný subjekt. Bojnický zámok - Múzeum je zamerané na zhromažďovanie, ochranu a prezentáciu neoslohov na území Slovenska, výtvarných diel starého umenia a umeleckých remesiel. V súčasnosti spravuje 5834 ks zbierkových predmetov. Medzi najcennejšie patrí tzv. Bojnický oltár od Narda di Cione či veľký gobelín „Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia.
SNM-Múzeum Bojnice - Bojnický zámok je známe svojimi netradičnými aktivitami. Najznámejšou z nich je Medzinárodný festival duchov a strašidiel, ktorý sa koná každý rok na prelome apríla a mája. Ďalšie akcie prebiehajú počas celého roka – Valentínsky víkend, Veľkonočné prechádzky zámkom, Rozprávkový zámok, Rytierske dni či Vianoce na zámku a iné.
Azda každý z nás sa občas zahľadí na oblohu, kde vo výške majestátne krúži dravec. No nie každý má možnosť kochať sa jeho krásou aj z blízka. Nie je t
