Foto: Carpathia v Prievidzi oslavuje 150 rokov svojej existencie. Naďalej si ctí tradície, ale myslí aj na budúcnosť

Prievidzský potravinársky závod Carpathia, ktorý sa zaoberá výrobou dehydrovaných kulinárskych produktov, si v tomto roku pripomína 150. výročie svojej existencie. Závod si v stredu pri príležitosti osláv výročia prišiel pozrieť i prezident SR Peter Pellegrini.
Pellegrini podotkol, že nie je veľa firiem na Slovensku, ktoré sa môžu pýšiť 150-ročnou históriou. „Firma prežila vážne obdobia, vojnové roky a zachovala si kontinuálne svoju výrobu, aj keď ju od pôvodnej myšlienky pálenice postupne premenila na tieto produkty, ktoré dnes každý jeden z nás bežne používa vo svojej kuchyni a často ani netuší, že ten produkt bol vyrobený práve tu v prievidzskom závode,“ ozrejmil.
Hlava štátu zároveň vyzdvihla, že firma Nestlé po privatizácii tohto podniku nepristúpila k nejakej eliminácii alebo likvidácii, naopak investovala doň značné množstvo prostriedkov a je tak z neho dnes jeden z najmodernejších závodov v rámci celej skupiny v celej Európe a v mnohých ukazovateľoch patrí aj k tým najlepším.
Riaditeľ potravinárskeho závodu Dušan Ďurdík zhodnotil, že za dlhoročnou históriou firmy sú skvelí ľudia a región, ktorý relatívne drží pohromade. „Úplne najdôležitejšie je to, že sme sa vždy vedeli aj v rámci vedenia prispôsobiť požiadavkám v rámci jednotlivých trhov. Naši zákazníci sú vlastne z celej Európy, čiže my sa musíme byť schopní prispôsobiť, či je to našim zákazníkom v západnej Európe alebo je to na Slovensku,“ poznamenal. Ďurdík pripomenul, že spoločnosť investovala do automatizácie a robotizácie, v pláne má i kúpu dvoch rýchlostných liniek na výrobu polievok a jednej rýchlostnej linky na výrobu mäkkých bujónov.
Investície
V ostatných rokoch dosiahli investície do modernizácie a automatizácie súhrnnú výšku desiatok miliónov eur. Tieto investície zahŕňali napríklad inštaláciu vysokorýchlostných liniek na výrobu bujónov, automatizovanú technológiu navažovania, automatickú paletizáciu, ako aj automatizáciu transportu veľkokapacitných zásobníkov surovín pre bujóny, tzv. big bagov. Významná je aj úroveň investícií do robotizácie. V súčasnosti sa na výrobe podieľa celkovo 9 priemyselných robotov a ďalších 6 tzv. kobotov (kolaborujúcich robotov), ktoré vykonávajú rôzne činnosti, od navážania surovín, cez ukladanie obalov do kartónov, až po paletizáciu hotových krabíc a ďalšie. Robotické technológie nielen nahradili rutinné a opakujúce sa činnosti, ktoré predtým vykonávali zamestnanci, ale významne prispeli aj k zvýšeniu výrobnej kapacity. Význam závodu podčiarkuje aj fakt, že tam bola inštalovaná linka na výrobu KUBOR bujónu, ktorá je nielen jediná svojho druhu v Európe, ale je to aj linka s najvyššou rýchlosťou v rámci celého Nestlé globálne. Modernizácia výrobných technológií však týmto rozhodne nekončí – už v tomto roku sú naplánované ďalšie investície, konkrétne do inštalácie vysoko rýchlostnej linky na výrobu mäkkých bujónov a ďalších dvoch vysokorýchlostných liniek na výrobu dochucovadiel a cestovinových pochúťok.
Výrobná produkcia
Rozvoj podniku je dobre ilustrujú aj parametre jeho produkcie. Kým v roku 2018 sa v závode vyrobilo 19 200 tony potravín, v roku 2024 to už bolo 30 800 tony, čo predstavuje nárast o viac ako 60 %. Pritom až 90 % výroby smeruje na export, čím sa závod radí medzi najvýznamnejších exportérov potravín na Slovensku. Najväčší podiel produkcie smeruje do Rumunska (26 %), Francúzska (23 %) a krajín strednej a východnej Európy (16 %), ale aj do vzdialenejších krajín, ako sú Mexiko, Hong Kong či Južná Kórea.
V závode sa vyrába široká škála potravín, v súčasnosti je to celkovo 489 druhov. Najväčší podiel tvoria bujóny (45 %), následne dochucovadlá a zmesi korenín a iných surovín na prípravu hotových jedál (31 %), vrecúškové polievky a cestovinové pochúťky (13 %) a výrobky z portfólia "Nestlé Professional", určené pre reštaurácie, závodné kuchyne, školské jedálne a ďalšie.
Vývoj výrobkov
Rovnako ako v minulosti, keď závod vyvíjal vlastné receptúry a dal vzniknúť aj dodnes najobľúbenejšej vrecúškovej polievke na Slovensku – Francúzskej polievke, aj v súčasnosti tam pokračuje vývoj nových produktov. "Reagujeme tak na požiadavky našich zákazníkov z rôznych odbytových trhov, pre ktorých vyvíjame nové, chuťovo prispôsobené výrobky. Napríklad pre slovenský trh sú to Bolonské cestoviny alebo Knedličkové polievky. Veľký potenciál vidíme aj v ázijskej kuchyni, kde sme v segmente cestovín priniesli nové príchute, ako teriyaki, Thai curry, sweet chilli či sesame chicken," hovorí Emine Mamarasulovova, brand manažérka značky Carpathia.
Dôležitý regionálny zamestnávateľ
Okrem významného postavenia v oblasti výroby potravín je závod dlhodobo aj jedným z najväčších zamestnávateľov v regióne. V súčasnosti tam pracuje viac ako 500 ľudí. Dôraz sa kladie na medzigeneračnú spoluprácu, kde vedľa seba pracujú skúsení zamestnanci a mladší kolegovia. Okrem prirodzeného odovzdávania skúseností ide o snahu vychovávať novú generáciu zamestnancov a zabezpečiť tak budúcu prosperitu závodu.
História závodu
Závod Carpathia vznikol pôvodne ako pálenica, ktorú v roku 1875 založila rodina Heumanovcov. Vďaka rozvinutému ovocinárstvu sa výroba postupne rozvíjala a v prvých rokoch 20. storočia sa rozšírila o spracovanie liečivých bylín. V spolupráci s lekárnikom Emilom Skyčákom založili bratia Heumanovci pre tento účel formálne samostatný podnik.
V roku 1909 došlo k premene pálenice a továrne na spracovanie liečivých bylín na akciové spoločnosti so zameraním na liehoviny a chemický priemysel. Chemické výrobky sa dobre predávali po celej Európe až do vypuknutia 1. svetovej vojny. Neskôr sa majitelia rozhodli preorientovať výrobu na ďalšie spracovanie ovocia a pri nedostatku cukru začali vyrábať marmelády a džemy. Mnoho prevádzok v tomto období skrachovalo, ale zmena vo výrobe pomohla Carpathii k ďalšiemu rozvoju a prosperite.
V medzivojnovom období bol vytvorený tretí subjekt - Ústredná družstevná pálenica. Všetky tri firmy si navzájom prenajímali budovy, polotovary a zariadenia, ale obchodne sa navonok prezentovala len Carpathia. Zaznamenala z nich aj najväčší rozvoj, keď v roku 1938 mala už viac ako 100 zamestnancov. Počas 2. svetovej vojny podnik vyrábal potraviny pre armádu, s plným vyťažením kapacít.
V roku 1948 bol podnik znárodnený a pod Carpathiu boli zahrnuté aj ďalšie firmy a prevádzky z iných častí Slovenska. V roku 1959 zavádza Carpathia výrobu dehydrovaných polievok.
Po liberalizácii trhu sa Carpathia stala štátnym podnikom, ktorý bol v roku 1992 privatizovaný spoločnosťou Nestlé SA. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa závod v Prievidzi stal jedným z najvýznamnejších potravinárskych podnikov na Slovensku.
Najdôležitejšie historické míľniky
1875 – pálenica Jozef Heumann (pálenie ovocných destilátov)
1909 – názov Carpathia – rozšírenie výrobného porfólia o výrobu éterických olejov, pestovanie a spracovanie liečivých bylín
1948 – znárodnenie, vznik národného podniku Carpathia. Okrem výroby liehovín pribudlo aj spracovanie ovocia a zeleniny
1953 – zrušenie výroby liehovín
1959 – začiatok výroby vrecúškových polievok (ako náhradný program)
1964 – začiatok výroby kompótov, džúsov. Neskôr postupne pribúdala výroba ovocných nátierok, sirupov, tortových želé, bujónov, dochucovadiel
1992 – privatizácia, nový vlastník Nestlé
Ďalšie správy

Foto: Ceny Krištáľového páva a Ceny fair play okresu Prievidza - Vyhlásenia najúspešnejších športovcov, kolektívov, trénerov a osobností telovýchovného hnutia
Olympijský klub Prievidza s Mestom Prievidza a neziskovou organizáciou Orchidamos Prievidza n.o. ocenil najúspešnejších športovcov, trénerov a kolektívy okresu za rok 2024.

Foto: Históriu závodu Carpathia od stredy 2.4.2025 približuje i výstava Tá naša Carpathia v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi
Históriu závodu od stredy 2.4.2025 približuje i výstava Tá naša Carpathia, ktorú pripravilo Hornonitrianske múzeum v Prievidzi. „Carpathia vychádzala z pôvodnej pálenice, ktorú založil Jozef Heumann a nadviazali na ňu ďalšie podniky. Najskôr to bola továreň na éterické oleje a z nej sa rozvinula druhá pálenica a Carpathia. Tieto podniky pracovali súbežne, pod vedením rovnakých majiteľov, mali vlastnú administratívu,“ priblížila spoluautorka výstavy Jaroslava Kupčoková.